Nebolo štandardné, aby jedna neparlamentná strana mala toľko mediálneho priestoru ako ANO v televízii Markíza, hovorí o období pred voľbami 2002 Rasťo Kužel z mimovládnej organizácie Memo 98. Tá mapuje objektivitu televízneho spravodajstva. Naopak, v posledných voľbách patrila televízia podľa neho medzi tie objektívnejšie.
Ako hodnotíte spravodajstvo v začiatkoch Markízy?
„Treba to hodnotiť v kontexte toho, že STV bola v tom čase politicky zneužívaná. Vtedy súkromná televízia Markíza poskytla divákom alternatívu, či už z hľadiska technickej kvality, ale aj obsahu. Televízia vtedy vyplnila priestor, ktorý tu bol. Navyše priniesla modernejší štýl, ktorý vidíme v iných krajinách.“
Markízu chcel pôvodne Mečiar, prispela k jeho pádu Čítajte Bolo to vidieť aj na správaní moderátorov?
„Určite áno, bolo vidieť, že prešli inými školeniami a tréningami a bolo vidieť stopu zahraničného majiteľa. Z tohto pohľadu Markíza priniesla niečo iné a kvalitnejšie.“
Súhlasíte s tvrdením, že Pavol Rusko mal nos na kvalitných ľudí s potenciálom stať sa medzi ľuďmi celebritami?
„Ťažko povedať, či Pavol Rusko mal nos na ľudí, nakoniec, stačí sa pozrieť, kam sa neskôr posunuli. U nás vo všeobecnosti chýbala stredná generácia novinárov. Staršia generácia vyrastala ešte v socialistickom systéme a mladá sa potom veľmi rýchlo dostala na vyššie pozície. Napríklad aj v oblasti moderovania politických diskusií. Sú to pozície, ktoré sa v zahraničí napríklad v BBC dávajú ľuďom až pri konci ich kariéry. Musia najprv prejsť všetkými ostatnými pozíciami. U nás bolo veľa rýchlo kvasených moderátorov, a nie vždy to bolo vhodné, či už pre diváka, alebo pre tých samotných novinárov. Samozrejme, nedá sa poprieť, že veľa z nich má svoju kvalitu, ale ťažko to paušalizovať na to, že to bolo dielo jedného človeka.“
Kedy ste začali mať pocit, že spravodajstvo Markízy napriek Ruskovým tvrdeniam o nestrannosti sa začalo prikláňať k Mečiarovým oponentom?
„Prvé náznaky bolo vidieť počas volieb v roku 1998. Tam sa ukázalo, že alternatívne informácie neznamenajú automaticky aj to, že sú automaticky objektívne. Hoci bol dopyt po objektívnych informáciách a Markíza vyplnila dieru na trhu, už vtedy trochu poslúžila opozícii. Oveľa viac to bolo vidieť počas prezidentských volieb v roku 1999 pri podpore Rudolfa Schustera. To bolo obdobie, keď bola televízia využívaná na promovanie strany ANO. Mám pocit, že aj väčšina z tých známych tvárí Markízy nebola nadšená, že musia robiť príspevky, ktoré by za normálnych okolností nerobili.“
Strana ANO využívala na svoju propagáciu tváre Markízy. Bolo cítiť, že sa podpora tejto strane prejavuje aj v spravodajstve?
„Určite áno, v tom čase sme robili dlhodobo monitoring. Mali sme faktické a empirické dáta, ktoré potvrdzovali, že na rozdiel od ostatných strán, ktoré boli vykresľované negatívne alebo neutrálne, strana ANO v tom čase (pred voľbami 2002, pozn. redakcie) dostávala väčší priestor a ten priestor bol pozitívny. A to bola ešte neparlamentnou stranou. My sme na to v tom čase poukazovali, keďže podľa nášho názoru išlo o jednoznačný konflikt záujmov. Jednoducho, nie je úplne štandardné, aby televízia takýmto spôsobom robila spravodajstvo o jednej strane.“
O Markíze sa písalo aj to, ako vykresľovala osoby blízke mafii v pozitívnom a viac ľudskom svetle. Takisto ste si to všimli?
„Netrúfal by som si to hodnotiť takto. Nevylučujem to, ale nestačí vidieť len zopár príspevkov, aby som prišiel s takýmto vážnym tvrdením.“
Ako skončili známi Markizáci Čítajte Ako spravodajstvo Markízy ovplyvnilo jej ovládnutie spoločnosťou CME?
„Najlepšie obdobie slovenskej žurnalistiky bolo v čase, keď väčšinu médií vlastnili zahraniční investori. Prioritou pre tieto spoločnosti bolo vykázať zisk, takže sa nezasahovalo až tak do osobnej slobody médií. Po roku 2008, keď nastala finančná kríza a viaceré médiá sa dostali do rúk slovenských vlastníkov, sa to zmenilo. Už pri posledných voľbách sme videli, že niektoré médiá boli v politickom boji opäť použité. Naopak, spravodajstvo Markízy informovalo o voľbách objektívnym spôsobom a aj jej publicistika po voľbách bola atraktívna pre diváka.“
Ako sa to odrazilo na bulvarizácii spravodajstva?
„Samozrejme, dá sa hovoriť o nástupe ľahšieho prístupu k spravodajstvu. Z tohto pohľadu si myslím, že treba mať verejnoprávne médium, kde by spravodajstvo nemalo pokrývať veci takýmto štýlom.“
Môže televízia, ktorá chce ostať na trhu lídrom, robiť spravodajstvo bez zvieratiek a automobilových nehôd?
„Ako kritický divák by som privítal, keby bolo menej bulvarizácie. Ale ľudia vo vedení, ktorí potrebujú vidieť zisk, majú iný názor a zrejme sa tomu nevyhneme.“
Aký máte názor na situáciu, keď televízia odvysiela záber na plačúce obete tragédií?
„Akceptujem takéto zábery v prípade, že majú poslúžiť verejnému záujmu. Ak novinár chce prostredníctvom takejto ľudskej tragédie upozorniť na problém, tak sa to dá akceptovať. Nie je to prijateľné, ak takúto tragédiu ukazujú prvoplánovo pri honbe za senzáciami. Pamätám si na prípad v americkom metre, keď muž po menšej potýčke skončil na koľajniciach. Odfotil ho profesionálny fotograf a publikovali to s titulkom v zmysle, že tento muž o pár sekúnd zomrie. Toto je zneužitie ľudskej tragédie na zvýšenie predajnosti.“
Myslíte si, že internet nahradí klasické televízne spravodajstvo, ako ho poznáme doteraz?
„Zatiaľ čísla nahrávajú v prospech televízií. Bude zaujímavé sledovať čísla po amerických voľbách, keďže Amerika je krajinou, kde je prístup na internet na úrovni 99 percent. Keď som sledoval čísla počas posledných volieb, tak stále tri najväčšie televízie boli pred internetom. Aj keď už to nebol taký veľký rozdiel ako v minulosti. Skôr je otázka, či ešte budeme vedieť rozlíšiť tradičné a nové médiá. Dnes už väčšina televízií má slušné spravodajské stránky a naopak spravodajské médiá majú videosekcie.“
Markíza, Doma a Dajto končia v DVB-T, nedohodli sa s Towercomom Čítajte
